O tom, že by sme si mali vážiť starších ľudí a hlavne svojich rodičov a príbuzných vieme. Všetci sa to snažíme dodržiavať, hoci to v mnohých prípadoch nie je jednoduché. Ani starší ľudia nám to neuľahčujú. Svojím správaním nám dosť často sťažujú našu starostlivosť, a predovšetkým lásku k nim. Keď sa vzťahy pokazia, už to nie je také jednoduché ich napraviť. Lebo starostlivosť o starších ľudí nie je taká jednoduchá ako by sa mohla zdať. Je to niekedy pomaly horšie ako starať sa o malé dieťa. Dieťa totiž môžeme vybiť, potrestať a podobne, ale k starším ľuďom musíme mať rešpekt a úctu. A zlepšenie u nich nastane len málokedy, ak vôbec.
Kedy sa to dá zniesť a kedy to už prekračuje hranice?
To, že máme niekoho radi je pekná vec, ale treba si určite hranice, ktoré sú únosné. Keď totiž niekto začne obmedzovať vaše možnosti života. Nie je to totiž normálne, aby vám niekto obmedzoval váš život. Keď sa musíte niekomu prispôsobovať a nežiť si svoj vlastný život je to skôr na škodu. A ten daný človek si to vôbec neuvedomí.
Bývanie spolu s jedným z rodičov je zarobenie si na problém. Každá generácia má totiž rozdielny názor na všetko a je tam jasný generačný rozdiel. Z toho vznikajú zbytočné problémy, ktoré by inak nevznikli nebyť toho, že spolu bývate. Keby bývali vaši rodičia osamote, tak by to nebol problém. Preto je najlepšie, keď sa človek dokáže sám o seba postarať a nemusí byť nikomu na obtiaž. To je snom každého človeka, no nájdu sa aj výnimky, ktoré sa nechajú celý život na pospas alebo na starosť iným. A s takým človekom budete mať starosti stále… Keď sa raz človek opustí, ťažko sa z toho dostane sám a väčšinou to už tak aj ostane, že ho budete mať na krku až do konca. A ten koniec nemusí prísť tak skoro. Už keď je to napísané, tak to vyznie blbo, ale keby ste to zažívali každý deň, tak máte, čo robiť, aby ste sa udržali a nemali nervy.